Duševné zdravie
učiteľa

Významný slovenský psychológ a pedagóg, ktorý desaťročia ovplyvňuje smerovanie slovenskej pedagogiky a psychológie výchovy. Pôsobil ako učiteľ, riaditeľ školy, poradenský a podnikový psychológ, vysokoškolský pedagóg, dekan Pedagogickej fakulty UK aj odborný pracovník v oblasti školstva.

Vo svojej vedeckej a publikačnej práci sa dlhodobo venuje rozvoju osobnosti, tvorivosti, motivácii, humanizácii výchovy a sebatvorbe človeka. Je autorom viacerých významných pedagogických a psychologických koncepcií a publikácií. Je nositeľom troch čestných doktorátov a vyznamenania Ľudovíta Štúra.

Od normality osobnosti cestou šiestich stupňov ku kreativite žitia v pospolitosti. Od vzdelania k múdrosti, od manipulácie k autenticite, od škaredosti ku kráse, od zla k dobru. Didaktika múdrosti ako prebudenie a rozkvet seba samého v čase a priestore.

Nielen existovať a mať, ale aj milovať, byť a tvoriť. Tvoriť znamená žiť, žiť znamená tvoriť. Ako prišiel diabol na svet a čo s ním robiť... Nepoužívať tvorivosť je nielen devastácia seba — je to viac — je to zrada...

Psychológ, vedec a učiteľ je známy skôr odbornej verejnosti negovaním marxistického obrazu človeka. Najmenej dva jeho príspevky významne ovplyvňujú i náš dnešok.

1) v r. 1994 presadil ako politik do vládneho programu Moravčíkovej vlády zámer reformy vzdelávania a v dokumente Projekt Konštantín vytvoril s tímom odborníkov prvý náčrt jej podoby. Každá ďalšia vláda niečo pridala, niečo ubrala na niečo zabudla a dnes máme to, čo máme.

2) v r. 1995 zaradil do štúdia sociálnej pedagogiky na PdF UK obsahové zameranie na pomoc deťom s citovými a vzťahovými ťažkosťami. Napísal učebnicu „Pedagogika emocionálne a sociálne narušených". Na tomto základe sa začalo meniť chápanie pedagogiky ako služby verejnosti a dodnes predstavuje základ celého hnutia za duševné zdravie

Prednáška docenta Emila Komárika bude zameraná na rezilienciu – na schopnosť človeka vzchopiť sa, keď ho život zrazí na zem, a opäť vyskočiť, podobne ako pingpongová loptička, keď padne na betónovú podlahu.

Problém je však v tom, že nie všetci sme ako pingpongové loptičky. Môžeme padnúť napríklad ako vajce, ktoré nevyskočí, ale rozbije sa. A tiež v tom, že na zem nepadáme z rovnakých dôvodov. Padáme, keď sa na niečom sami potkneme alebo keď nás niekto, prípadne niečo, zrazí.

Ani vtedy však nie sme bezmocní. Na takéto situácie sa len musíme vopred pripravovať.

Keď sa Emil Komárik díval na psychiku ako vedec, chcel poznať, ako funguje. Keď sa na ňu díva ako človek – či už ako prednášajúci, alebo poslucháč –, potrebuje vedieť predovšetkým to, ako môže človek vládnuť svojmu telu a duši, v čom sa môže na seba spoľahnúť a ako svoju moc v pravý čas použiť.

Pretože nejde iba o poznanie. Ide o život.

Prezident Klaus sa preslávil vetou, že v politike „ide o peniaze vždy až na prvom mieste". Emil Komárik ju pochopil tak, že je to preto, lebo peniaze sú obeživom a kolujú v tepnách štátov tak ako krv v ľudskom tele a rovnako umožňujú tvoriť aktíva, čiže nástroje moci.

A práve o to v jeho prednáške pôjde. Bude hovoriť o paralele medzi tým, ako žije štát medzi štátmi, a tým, ako žije ľudský jedinec medzi všetkými ostatnými živými bytosťami. O tom, že styk človeka s okolím je niečím ako ozbrojené prímerie na hranici medzi dvoma mocnosťami, a tiež o tom, ako sa toto prímerie mení od spolupráce k vojne a od vojny späť aspoň k prímeriu.

V tejto súvislosti sa bude venovať tomu, akou mocou človek skutočne disponuje, čo dostal od matky prírody, ako môže toto obdarovanie rozvíjať a smerovať k tomu, aby bol odolnejší. Poukáže, aké riziká sa mu môžu postaviť do cesty, aké obranné pozície si môže vybudovať a akú podporu pritom môže získať.

Upozorní na to, čo v ľudskom tele predstavuje zdroje jedinečnosti, štrukturálnej integrity a osobnej identity. Priblíži, akú úlohu v tom zohrávajú reč a jazyk, ako aj schopnosť človeka poznávať a učiť sa. Napokon sa bude venovať tomu, ako je v kritickom momente pripravená a organizovaná jeho vládna, mobilizačná, logistická a strategicko-taktická kapacita konať.

Niekoľko slov venuje aj otázke, prečo a ako môže človek na svoju obranu použiť svoje city, silu svalov, rozum, vieru a nádej a akú moc mu poskytujú. Ako mu pomáhajú vzťahy s druhými a akú silu mu dávajú tvorivosť, humor, charakter, morálka a svedomie.

Zmysel svojho vystúpenia vidí v tom, že ako učitelia sme prevzali zodpovednosť, že sa nebudeme starať iba o svoje vlastné aktíva a svoj zápas, ale svoju pravdu o zápase so životom budeme odovzdávať generácii, ktorá ponesie ľudské bytie na tejto planéte ďalej. A to aj vtedy, keď už „down by the riverside" odložíme všetky svoje bremená.

Komunikácia je jeho celoživotným odborným záujmom, darom, ale aj témou, ktorá ho neprestáva skúšať. Hoci sa jej venuje viac ako 40 rokov, s nadhľadom pripomína, že ani odborník na komunikáciu nemusí vždy komunikovať správne a efektívne. Človek je jediný tvor, ktorý dostal do daru reč. Hovoriť nás učia od prvých dní, komunikovať sa môžeme a máme učiť neustále.

Svoju profesijnú dráhu začal v základnej škole. Neskôr pôsobil v Krajskej pedagogicko-psychologickej poradni a Strediska pre voľbu povolania v Košiciach, vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie a Psychodiagnostike n.p. v Bratislave. Následne svoje odborné skúsenosti uplatnil na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol spoluzakladateľom Katedry sociálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK a podpredsedom sekcie sociálnej pedagogiky pri SAV.

Dlhodobo sa venuje komunikácii, pedagogickej komunikácii a sociálnopatologickým javom. Podieľal sa na piatich európskych projektoch zameraných na vytváranie, overovanie a zavádzanie podporných tímov pre materské, základné a stredné školy.

Ťažisko jeho odbornej činnosti spočíva predovšetkým v praktických výcvikoch, školeniach a analýzach pedagogickej komunikácie. Teoretické poznatky premieňa na konkrétne situácie zo života školy, učiteľov a žiakov, pričom hľadá možnosti, ako môže kvalitnejšia komunikácia podporovať vzťahy, spoluprácu a zdravšie školské prostredie.

Prednáška sa zameria na význam komunikácie v školskom prostredí – vo vzťahoch medzi učiteľmi, v pedagogickom tíme aj priamo v triede. Poukáže na to, že spôsob, akým učiteľ komunikuje, nie je iba prostriedkom odovzdávania informácií, ale významne ovplyvňuje atmosféru, pocit bezpečia, dôveru, vzájomný rešpekt a kvalitu spolupráce.

Pozornosť bude venovaná učiteľovej komunikácii ako jednému z dôležitých nástrojov vytvárania zdravého a podporného prostredia, v ktorom sa žiaci môžu cítiť prijatí, vnímaní a zároveň vedení k zodpovednosti. Prednáška otvorí aj otázku, ako sa nároky na komunikáciu učiteľa menia v súčasnom svete a aké výzvy prináša každodenná práca s mladými ľuďmi.

Súčasťou prednášky budú praktické aktivity a konkrétne podnety zamerané na rozvoj komunikačných zručností a podporu kritického myslenia mladých ľudí. Cieľom je ukázať komunikáciu nielen ako nevyhnutnú súčasť pedagogickej práce, ale aj ako priestor, v ktorom môže učiteľ vedome budovať vzťahy, podporovať spoluprácu a spoluvytvárať bezpečnejšie školské prostredie.

Vyše 40 rokov pôsobí v oblasti základného biomedicínskeho výskumu. Venuje sa problematike voľných radikálov a zdravému neuropsychologickému vývinu človeka od útleho detstva, ako aj prevencii vzniku patopsychologických porúch.

Ako výskumník a hosťujúci profesor pracoval a prednášal na viacerých zahraničných univerzitách vrátane Lekárskej univerzity v Grazi, Lekárskej fakulty v Tokušime, univerzít v Gainesville a Clevelande či Biotechnologickej fakulty Banaras Hindu University vo Varanasi. Je školeným psychológom a etikoterapeutom a venuje sa aj podpore rozvoja potenciálu každého dieťaťa.

Je členom Rady starších a skúsených Nadácie EDUvolúcia, ktorá združuje osobnosti podporujúce inovácie vo vzdelávaní. Jeho prístup vystihuje presvedčenie, že v každom dieťati drieme zárodok génia, ktorý potrebuje dostať priestor na svoj rast.

Povolanie nie je iba súborom pracovných úloh. Ovplyvňuje naše každodenné prežívanie, vzťahy, pocit zodpovednosti, spôsob premýšľania aj to, koľko fyzickej a psychickej energie vynakladáme. Niektoré profesie prinášajú dlhodobý tlak na výkon, vysokú mieru zodpovednosti, intenzívny kontakt s ľuďmi a potrebu zvládať množstvo emócií – vlastných aj cudzích.

Čo sa odohráva v ľudskom organizme, keď sa profesijná záťaž, stres a emocionálne napätie stanú každodennou súčasťou života? A čo nám môže telo signalizovať vo chvíli, keď človek začína pociťovať napätie alebo strach už pri predstave návratu do práce?

Beseda s gastroenterológom MUDr. Jarolímom Šutkom a lekárom experimentálnej medicíny a biochemikom RNDr. Ivom Juránkom, PhD., DrSc., otvorí tému vzájomného pôsobenia profesijného prežívania, stresu a telesného zdravia. Odborníci priblížia, ako organizmus reaguje na krátkodobú aj dlhodobú záťaž a prečo sa jej dôsledky môžu prejaviť únavou, poruchami spánku, napätím, bolesťami alebo zmenami v činnosti tráviaceho systému.

Osobitná pozornosť bude venovaná stresu a jeho biochemickým súvislostiam. Doktor Ivo Juránek priblíži, aké procesy sa pri stresovej reakcii spúšťajú v organizme, ako telo mobilizuje svoje zdroje a čo sa môže diať, keď napätie pretrváva dlhodobo a človek nemá dostatok priestoru na regeneráciu.

Gastroenterológ Jarolím Šutka doplní pohľad z klinickej praxe a priblíži prepojenie mozgu a tráviaceho traktu. Strach z pracovného prostredia, konflikty, neistota, pocit bezmocnosti alebo dlhodobý tlak môžu byť sprevádzané bolesťami brucha, nevoľnosťou, nafukovaním, tráviacim diskomfortom či zmenami vyprázdňovania.

Beseda ukáže, prečo je pri takýchto ťažkostiach dôležité vnímať človeka v širších súvislostiach a zároveň venovať pozornosť odbornej diagnostike.

Rozhovor prinesie skúsenosti z lekárskej praxe aj podnety, ako si včas všímať signály organizmu a lepšie rozumieť vlastným reakciám. Otvorí otázky, ako rozpoznávať hranice svojich síl, kedy vyhľadať odbornú pomoc a čo možno postupne meniť v dennom režime, pracovných hraniciach, zvládaní záťaže a starostlivosti o seba.

Dôležitou témou bude spolupráca pacienta s lekárom. Lekár prináša odborné poznanie, diagnostiku a možnosti liečby, pacient zasa jedinečnú skúsenosť so svojím telom, prežívaním a životnými okolnosťami. Kvalitná zdravotná starostlivosť vzniká v ich vzájomnom dialógu – pravdivým pomenovaním ťažkostí, kladením otázok, porozumením odporúčaniam a aktívnou účasťou človeka na starostlivosti o vlastné zdravie.

Zámerom besedy je priniesť zrozumiteľné odborné poznanie, praktické skúsenosti a inšpiráciu, ako citlivejšie vnímať súvislosti medzi povolaním, stresom, prežívaním a telesným zdravím. Účastníkom ponúkne podnety, ako včas zachytiť signály preťaženia, rozvíjať zdravšie spôsoby zvládania záťaže a vytvárať partnerskú spoluprácu s lekárom.

Lekár špecialista v odbore gastroenterológia s viac ako tridsaťročnou klinickou praxou. Svoje odborné skúsenosti získaval na IV. internej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a od roku 1997 pôsobí na Gastroenterologickej klinike Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. V rokoch 2002 až 2005 zastával pozíciu primára Oddelenia liečebnej výživy a pôsobil tiež na Gastroenterologickom oddelení Národného onkologického ústavu.

Od roku 2005 je súčasťou Gastroentero-hepatologického centra THALION a od roku 2023 pôsobí aj v Poliklinike MEDANTE, ktorá sa zameriava na celostný prístup k zdraviu.

Vo svojej práci prepája odborné poznatky internej medicíny a gastroenterológie s vnímavým pohľadom na človeka a jeho životný príbeh. Osobitnú pozornosť venuje súvislostiam medzi psychickým prežívaním, stresom a fungovaním tráviaceho systému. Zakladá si na otvorenom rozhovore, zrozumiteľnom vysvetľovaní a aktívnej spolupráci lekára s pacientom. Aj náročné zdravotné témy dokáže približovať vecne, ľudsky a s jemu vlastným humorom.

Povolanie nie je iba súborom pracovných úloh. Ovplyvňuje naše každodenné prežívanie, vzťahy, pocit zodpovednosti, spôsob premýšľania aj to, koľko fyzickej a psychickej energie vynakladáme. Niektoré profesie prinášajú dlhodobý tlak na výkon, vysokú mieru zodpovednosti, intenzívny kontakt s ľuďmi a potrebu zvládať množstvo emócií – vlastných aj cudzích.

Čo sa odohráva v ľudskom organizme, keď sa profesijná záťaž, stres a emocionálne napätie stanú každodennou súčasťou života? A čo nám môže telo signalizovať vo chvíli, keď človek začína pociťovať napätie alebo strach už pri predstave návratu do práce?

Beseda s gastroenterológom MUDr. Jarolímom Šutkom a lekárom experimentálnej medicíny a biochemikom RNDr. Ivom Juránkom, PhD., DrSc., otvorí tému vzájomného pôsobenia profesijného prežívania, stresu a telesného zdravia. Odborníci priblížia, ako organizmus reaguje na krátkodobú aj dlhodobú záťaž a prečo sa jej dôsledky môžu prejaviť únavou, poruchami spánku, napätím, bolesťami alebo zmenami v činnosti tráviaceho systému.

Osobitná pozornosť bude venovaná stresu a jeho biochemickým súvislostiam. Doktor Ivo Juránek priblíži, aké procesy sa pri stresovej reakcii spúšťajú v organizme, ako telo mobilizuje svoje zdroje a čo sa môže diať, keď napätie pretrváva dlhodobo a človek nemá dostatok priestoru na regeneráciu.

Gastroenterológ Jarolím Šutka doplní pohľad z klinickej praxe a priblíži prepojenie mozgu a tráviaceho traktu. Strach z pracovného prostredia, konflikty, neistota, pocit bezmocnosti alebo dlhodobý tlak môžu byť sprevádzané bolesťami brucha, nevoľnosťou, nafukovaním, tráviacim diskomfortom či zmenami vyprázdňovania.

Beseda ukáže, prečo je pri takýchto ťažkostiach dôležité vnímať človeka v širších súvislostiach a zároveň venovať pozornosť odbornej diagnostike.

Rozhovor prinesie skúsenosti z lekárskej praxe aj podnety, ako si včas všímať signály organizmu a lepšie rozumieť vlastným reakciám. Otvorí otázky, ako rozpoznávať hranice svojich síl, kedy vyhľadať odbornú pomoc a čo možno postupne meniť v dennom režime, pracovných hraniciach, zvládaní záťaže a starostlivosti o seba.

Dôležitou témou bude spolupráca pacienta s lekárom. Lekár prináša odborné poznanie, diagnostiku a možnosti liečby, pacient zasa jedinečnú skúsenosť so svojím telom, prežívaním a životnými okolnosťami. Kvalitná zdravotná starostlivosť vzniká v ich vzájomnom dialógu – pravdivým pomenovaním ťažkostí, kladením otázok, porozumením odporúčaniam a aktívnou účasťou človeka na starostlivosti o vlastné zdravie.

Zámerom besedy je priniesť zrozumiteľné odborné poznanie, praktické skúsenosti a inšpiráciu, ako citlivejšie vnímať súvislosti medzi povolaním, stresom, prežívaním a telesným zdravím. Účastníkom ponúkne podnety, ako včas zachytiť signály preťaženia, rozvíjať zdravšie spôsoby zvládania záťaže a vytvárať partnerskú spoluprácu s lekárom.

Ing. Ľubomír Vypušťák je kouč, mentor a lektor emočnej gramotnosti. Skúsenosti z oblasti obchodu, riadenia a manažmentu prepája s prácou v osobnom a profesijnom rozvoji. Sprevádza jednotlivcov aj tímy v procesoch zmeny, pri rozvoji ich potenciálu a pri hľadaní vedomejšieho a udržateľnejšieho spôsobu fungovania.

Vo svojej práci sa venuje najmä rozvoju firemnej kultúry, medziľudských vzťahov, tímovej spolupráce a zdravej atmosféry v organizáciách a vzdelávacích inštitúciách. Pracuje s tímovou dynamikou a procesmi, ktoré sa odohrávajú medzi ľuďmi, pričom osobitnú pozornosť venuje významu individuálnej zodpovednosti pre fungovanie celého tímu.

Emočnú gramotnosť vníma ako dôležitý nástroj porozumenia sebe aj druhým. Vo svojej práci vychádza z presvedčenia, že ak človek nepozná svoje myšlienky, emócie a zaužívané vzorce, môžu nevedome ovplyvňovať jeho rozhodovanie, správanie, vzťahy aj pracovné smerovanie.

S manželkou vedie Školu emočnej gramotnosti. Lektoruje vzdelávacie programy, workshopy a transformačné rozhovory pre jednotlivcov, páry, tímy a organizácie. Vo svojej práci spája vecnosť a skúsenosť z manažérskeho prostredia s citlivým vnímaním človeka, jeho vzťahov a možností ďalšieho rozvoja.

Emócie sú prirodzenou súčasťou každého vyučovacieho dňa. Vstupujú do komunikácie so žiakmi, rodičmi a kolegami, ovplyvňujú rozhodovanie, schopnosť zvládať konflikty aj atmosféru v triede a pedagogickom tíme. Učiteľ pritom nepracuje iba s emóciami druhých. Do školy každý deň prináša aj svoje vlastné prežívanie, osobné skúsenosti, potreby, očakávania a hranice.

Emočná gramotnosť nie je iba schopnosť pomenovať, čo cítime. Zahŕňa schopnosť emóciu rozpoznať, porozumieť jej možným príčinám a významu, uvedomiť si jej vplyv na naše myslenie a konanie a zvoliť primeranú reakciu. Neznamená potláčať emócie ani konať pod ich okamžitým vplyvom. Učí nás vytvárať priestor medzi tým, čo prežívame, a tým, ako sa rozhodneme reagovať.

Prednáška priblíži emočnú gramotnosť ako praktickú profesijnú kompetenciu učiteľa. Ukáže jej význam pri zvládaní dlhodobej záťaže, nastavovaní hraníc, vedení náročných rozhovorov, riešení konfliktov a budovaní bezpečných vzťahov. Pozornosť bude venovaná aj tomu, ako sa nepoznané alebo dlhodobo potláčané emócie môžu premietať do komunikácie, vzťahov, pracovnej atmosféry a celkového prežívania človeka.

Účastníci sa oboznámia so základnými krokmi vedomej práce s emóciami. Prednáška ponúkne pohľad na učiteľa nielen ako na nositeľa vedomostí, ale aj ako na človeka, ktorého schopnosť rozumieť sebe významne ovplyvňuje kvalitu vzťahov a prostredia, ktoré spoluvytvára.

Emočná gramotnosť nedokáže odstrániť všetky náročné situácie v školstve. Môže však učiteľovi pomôcť lepšie rozpoznať, čo sa s ním deje, vedomejšie reagovať a včas zachytiť signály preťaženia. Vďaka tomu sa stáva jedným z dôležitých nástrojov ochrany duševného zdravia, prevencie vyhorenia a vytvárania ľudskejšej školy.

JUDr. Zora Vypušťáková je transformačná koučka, lektorka emočnej gramotnosti, mediátorka a akreditovaná supervízorka. Vo svojej práci prepája z dlhoročných skúsenosti z manažmentu a vedenia ľudí s koučingom, supervíziou, mediáciou a vzdelávaním v oblasti osobného a profesijného rozvoja.

Sprevádza jednotlivcov, vedúcich pracovníkov a tímy pri zvládaní zmien, rozvoji komunikácie, riešení konfliktov a vytváraní zdravších pracovných vzťahov. Venuje sa life, biznis a systemickému koučingu, supervízii v pomáhajúcich profesiách, supervízii tímov a organizácií, vzťahovej mediácii a témam psychosomatiky.

Zaoberá sa emóciami na pracovisku, sebauvedomením, sebadôverou, sebahodnotou, perfekcionizmom, potrebou kontroly, tlakom na výkon a prevenciou vyhorenia. Pri práci s jednotlivcami a tímami vytvára bezpečný priestor na reflexiu, pomenovanie súvislostí a hľadanie riešení, ktoré rešpektujú človeka aj prostredie, v ktorom pôsobí.

S manželom založila Školu emočnej gramotnosti a vytvorila portál osobného rozvoja Priestor pre zmenu. Vzdeláva pedagógov, odborných zamestnancov, manažérov a pracovné tímy. Jej profesijným zámerom je prepájať odborné poznanie s praktickou skúsenosťou tak, aby sa získané uvedomenia mohli premietnuť do každodenného života, vzťahov a práce.

Emócie sú prirodzenou súčasťou každého vyučovacieho dňa. Vstupujú do komunikácie so žiakmi, rodičmi a kolegami, ovplyvňujú rozhodovanie, schopnosť zvládať konflikty aj atmosféru v triede a pedagogickom tíme. Učiteľ pritom nepracuje iba s emóciami druhých. Do školy každý deň prináša aj svoje vlastné prežívanie, osobné skúsenosti, potreby, očakávania a hranice.

Emočná gramotnosť nie je iba schopnosť pomenovať, čo cítime. Zahŕňa schopnosť emóciu rozpoznať, porozumieť jej možným príčinám a významu, uvedomiť si jej vplyv na naše myslenie a konanie a zvoliť primeranú reakciu. Neznamená potláčať emócie ani konať pod ich okamžitým vplyvom. Učí nás vytvárať priestor medzi tým, čo prežívame, a tým, ako sa rozhodneme reagovať.

Prednáška priblíži emočnú gramotnosť ako praktickú profesijnú kompetenciu učiteľa. Ukáže jej význam pri zvládaní dlhodobej záťaže, nastavovaní hraníc, vedení náročných rozhovorov, riešení konfliktov a budovaní bezpečných vzťahov. Pozornosť bude venovaná aj tomu, ako sa nepoznané alebo dlhodobo potláčané emócie môžu premietať do komunikácie, vzťahov, pracovnej atmosféry a celkového prežívania človeka.

Účastníci sa oboznámia so základnými krokmi vedomej práce s emóciami. Prednáška ponúkne pohľad na učiteľa nielen ako na nositeľa vedomostí, ale aj ako na človeka, ktorého schopnosť rozumieť sebe významne ovplyvňuje kvalitu vzťahov a prostredia, ktoré spoluvytvára.

Emočná gramotnosť nedokáže odstrániť všetky náročné situácie v školstve. Môže však učiteľovi pomôcť lepšie rozpoznať, čo sa s ním deje, vedomejšie reagovať a včas zachytiť signály preťaženia. Vďaka tomu sa stáva jedným z dôležitých nástrojov ochrany duševného zdravia, prevencie vyhorenia a vytvárania ľudskejšej školy.

Mgr. Ingrid Zachorecová je pedagogička, mentorka a koučka s viac ako 30-ročnou praxou. Pôsobí ako riaditeľka Základnej školy s materskou školou vo Svätom Petre. Skúsenosti z predprimárneho, primárneho aj sekundárneho vzdelávania využíva pri vedení školy a podpore pedagogického tímu.

Ako mentorka EduHub pre región Komárno sprevádza pedagógov pri rozvíjaní ich profesijných kompetencií a vlastného učiteľského rukopisu. Absolvovala akreditovaný koučovací kurz, na základe ktorého najmä aktívne počúvanie, kladenie otázok a podporu samostatnosti uplatňuje vo svojej pedagogickej a riadiacej praxi.

Pod jej vedením patrí škola vo Svätom Petre medzi školy, ktoré ako prvé zavádzali nový štátny vzdelávací program. Svoje skúsenosti s novým kurikulom a inovatívnymi spôsobmi vyučovania predstavila škola v júni 2026 aj počas návštevy profesora PhDr. Mirona Zelinu.

Významnou súčasťou jej života je umelecký prednes, tvorivá dramatika a divadlo. Patrila k výrazným recitátorkám Hviezdoslavovho Kubína, pôsobí ako lektorka umeleckého prednesu a od roku 2022 účinkuje v Divadle Paradox v Nových Zámkoch. Tvorivosť, prácu so slovom a dramatické prvky prirodzene prenáša aj do vzdelávacieho procesu a rozvoja školského prostredia.

Alexandra Múdra pôsobí ako doktorandka na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde študuje a vyučuje, odborne sa zaoberá súčasnou literatúrou so zameraním na poéziu.

Vyučuje slovenský jazyk pre cudzincov a slovenských študentov doučuje anglický jazyk. V minulosti pracovala ako jazyková redaktorka pre literárny časopis Fraktál a vydavateľstvo Horská lucerna, kde redigovala básnické zbierky.

V súčasnosti sa spolupodieľa na redakcii pri príprave básnických zbierok súčasných mladých autorov v rámci vedenia literárneho klubu KOROK v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, kde organizuje sezónne literárne večery aj s účasťou etablovaných autorov, predtým spoluorganizovala Poetické večery so súčasnými autormi košicko-prešovského okruhu.

V levočskej knižnici Mateja Hrebendu načítava audioknihy a spolupodieľa sa na redakcii festivalových listov celoštátnej prehliadky v umeleckom prednese Hviezdoslavov Kubín. Publikovala vo viacerých literárnych časopisoch, rubrikách, antológiách a na portáloch či v Rádiu Devín a Rádiu FM.

Venuje sa pôvodnej básnickej tvorbe, písaniu hudobných textov, hre na theremin, aktívnej hre na klavíri a spevu. V rámci hudobného pôsobenia sa spolupodieľa na prednáškach venovaných vývoju južnoslovanskej hudobnej scény, spoluinterpretuje bosnianske, srbské, chorvátske a macedónske piesne.